Současné počasí maluje úsměv na tváři nejenom lyžařům, ale i otužilcům. Pojďme se tedy opět podívat do světa otužování a stejně jako v prosinci zabrusme do slovenských vod, které jsou v těchto dnech vskutku ledové. V tomto případě bude dotazovaným pan Václav Chudáčik. Otázky ponechme stejné – co jiný otužilec, to jiné odpovědi.

První otázka nemůže být jiná – jak jste se vlastně dostal k otužování? Jaké jsou Vaše začátky?

Spôsob, akým som ja začínal s otužovaním formou zimného plávania, by som neodporúčal a dnes ani neodporúčam žiadnemu záujemcovi o zimné plávanie.

Bude tomu 10 rokov v marci, keď ma môj kolega z práce pozval na „celoslovenskú“ akciu otužilcov s účasťou cca 12 plavcov, kde som sa mal zúčastniť iba ako divák–pozorovateľ. Bolo to v čase keď na Slovensku pôsobili cca 3 kluby otužilcov s nie veľmi početnou členskou základňou. Kolega bol vtedy člen formujúcej sa 5-člennej skupiny v B.Bystrici, ktorej základ tvorili 2 členovia aj s ich rodinnými príslušníkmi. Malou lsťou, ktorú vtedy na mňa kolega aj s jeho manželkou pripravili, sa zo mňa ako diváka-pozorovateľa, stal razom účastník plávania. Bolo príjemné slnečné počasie s teplotou vzduchu 13 °C, avšak s teplotou vody 2 °C (podujatie sa konalo v lokalite Nízkych Tatier). Pred vstupom do vody ma ponúkol – „vraj na odvahu a zohriate“, kalíštekom „domácej“. (Poznámka: Snáď nie je potrebné vysvetľovať práve opačný účinok alkoholu na ľudský organizmus vystavený chladu! Alkohol pred plávaním je dnes pre každého seriózneho otužilca vec absolútne neprípustná).

Pamätám si, že tesne pred skupinovým vstupom do vody pred publikom som si ľahol do zvyškov snehu, aby som tak „vyrovnal“ teplotu tela s teplotou prostredia, ktoré ma čakalo – so slovami: „Och, musím sa ochladiť lebo mi je horúco“, mysliac si „Och, keby ste vy vedeli…!“.

Pocity, ktoré som zažil po vstupe do vody, boli pre mňa nepríjemné, až bolestivé a myslel som si, že sú mojimi poslednými. Po vyjdení z vody sa však dostavili iba také, ktoré predčili moje obavy a očarili ma. Nebiť vtedy môjho kolegu, ktorý plával pri mne a zdržal ma vo vode cca 3 minúty, pravdepodobne by sa zo mňa nikdy nestal zimný plavec, a následne aj nadšený propagátor zimného plávania v Banskej Bystrici.

Poslední opravdu zimní epizoda se konala v únoru 2012 a v Bratislavě se prezentovala až -17 °C. Jak jste strávil tento „otužilecký svátek“?

V nedeľu 5. a 12.2.2012 sme v BB mali bežné, pravidelné tréningy. Ak by som mal hovoriť o otužileckom sviatku z hľadiska teplôt, tak ten pre nás nastáva skôr ochladením vody na teplotu pod 5 °C, než vzduchu na veľmi nízke teploty. Myslím, že každý zimný plavec mi dá za pravdu, že napriek tomu, čo dokážeme, nie sme žiadni exhibicionisti a tobôž nie hazardéri so zdravím. Plávanie pri extrémne nízkych teplotách vzduchu do -15 °C, by nebolo problémom, pokiaľ ide o vodné prostredie; ten ale môže nastať vtedy, keď plavec po vyjdení z vody nemá vhodné zázemie na prezlečenie. Je potrebné si uvedomiť, že pri vysokých mrazoch nastáva ďalšie podchladzovanie organizmu, čo môže spôsobiť nemalé zdravotné problémy. Niekoľkokrát som v „tuhých“ mrazoch zažil situáciu, keď mi po vyzlečení sa z plaviek, tieto stuhli na kosť, alebo mi na neoprénovej obuvi zamrzol zips tak, že som musel vliezť opäť do vody, aby som sa z nich dokázal so skrehnutými rukami vyzuť. Bolo to tak aj v tento Vami spomínaný dátum, ale vtedy sme mali pri vodnej nádrži Motyčky pod Donovalmi zabezpečené teplé zázemie.

Jaké jsou Vaše osobní rekordy co se délky pobytu v ledové vodě týče?

Priemerne trénovaný otužilec by mal vydržaťvo vode s teplotou do 0 °C bez ujmy na zdravído 22 minút. My vieme, že u každého človeka to nemusí byť presne tak. Dlhší pobyt v takejto ľadovej vode môže mať pre niekoho fatálny následky, no na druhej strane, niekto vydrží aj trikrát viac. Takýchto otužilcov však nie je veľa.

U zimných plavcov je možné dobu 22 minút v ľadovej vode natrénovať, kým bežný človek by pravdepodobne v nej nezvládol ani podstatne kratší pobyt. Je treba zdôrazniť, že tu v žiadnom prípade nejde o lámanie rekordov, a každý by si mal dobu pobytu v ľadovej vode určovať nielen na základe osobitných daností a skúseností, ale aj iných faktorov, ktoré sa podieľajú na rýchlejšom úbytku tepla z organizmu.

Ja patrím pri svojej výške (192 cm) ku otužilcom s nižšou telesnou váhou (82 kg), čo znamená, že potrebné teplo na životné funkcie udržím kratšiu dobu ako jedinec, ktorý má lepšiu hmotnostnú výbavu. Ak musím spomenúť svoj „rekord“ asi by to bolo výkonnostné plávanie v disciplíne „Endurance“ na 450 m, na Svetovom šampionáte v zimnom plávaní 2014 vo Fínskom Rovaniemi na polárnom kruhu, vo vode ktorá mala menej ako 0 °C, kde som plával 11min. 11sek.

Jaký zastáváte názor na to, že nohy jsou ve věci otužování nejslabším článkem?

Ja začínam nohami dodnes, ale iba pokiaľ ide o takmer každodennú, rannú sprchu. Myslím, že prípravu na otužovanie by sme nemali začínať iba nohami, resp. končatinami, ale systematickou prípravou celého tela (okrem trvalého namáčania hlavy). Totiž iba lokálnym ochladzovaním končatín, síce dosiahneme ich postupné prekrvenie, zbavenie únavy a tiež ich otuženie, ale nenaštartujeme v tele taký komplexný termoregulačný proces, ako by tomu bolo pri ochladení celého tela.

Laicky a jednoducho povedané – pri ochladení celého tela, mozog vyháňa krv s menej dôležitých orgánov do tých dôležitejších (pečeň, srdce, mozog), vsnahe zachovať ich správnu funkciu. Buduje sa tak oveľa účinnejšie nielen celková odolnosť telavoči chladu, ale prebieha aj množstvo ďalších pozitívnych a nám prospešných procesov, ktoré by sme iba pri lokálnom ochladení nôh, alebo rúk ťažko dosiahli.

Jak vypadá šatník dlouholetého zkušeného profesionálního otužilce čili Váš šatník?

Môj šatník je veľmi jednoduchý a je zameraný športovo. Od doby, kedy som začal so zimným plávaním, postráda zimnú vetrovku, resp. kabát. Obliekanie počas zimy je podriadené konkrétnej situácii a zodpovedajúcej dĺžke času stráveného na zime – som tiež iba človek. Základ môjho oblečenia na väčšinu mojej bežnej činnosti však tvorí tenké termotričko a ľahká flísová bunda, prípadne (pri väčších mrazoch) pod ňou ešte tričko s krátkym rukávom.Taktiež nepoužívam rukavice – v najnutnejšom prípade využívam vreckábundy. Čiapku využívam iba pri extrémnom vetre a mrazoch. Rovnako tak zostali zabudnuté spodky do nohavíc. Výstroj napr. pri výlete do hôrsa podstatne nelíší od bežného „smrteľníka“ aj keď obsahuje menej vrstiev a viacej rezervy sa nachádza v batohu.

Jak Vaše tělo, které nemá sebemenší problémy s mrazy a ledovou vodou, zvládá venkovní teploty přes 35 °C a v noci v pokoji nad 25 °C?

Nielen na základe mojich skúseností som presvedčený, že termoregulačný systém trénovaného otužilca napomáha jeho adaptácii na chlad, ale rovnako účinne mu napomáha zvládať aj vysoké letné horúčavy.

Tak ako nám zlenivie telo, keď sa nehýbeme, tak zlenivie aj termoregulácia u človeka, ktorý telo pravidelne neotužuje. Aj počas leta existuje spôsob ako si kondíciu udržať vo forme, pričom je potrebné klásť dôraz a byť opatrný na extrémne rozdiely teplôt, vrátane otužovania v lete. Nie je totiž vhodnépri teplote 35 °C skočiť rozhorúčený do bystriny, ktorá môže mať aj vlete iba 9 až 7 °C.

Ako veľmi účinný prostriedok na prekonanie a lepšie zvládnutie horúčav odporúčam aplikovať studenú sprchu aj niekoľko krát za deň – ak to situácia dovolí.

Môžem však určite povedať, že tak ako si v zime s radosťou „užívam“ ľadovú vodu, tak si s radosťou „užívam“ aj letné horúčavy a vždy sa na oba extrémy teším.

Ranní ledová sprcha základ „otužileckého života“?

Ohľadom používania studenej sprchy každé ráno zastávam rovnaký názor ako Vy, aj keď by možno viacerí z otužilcov nesúhlasili s použitím termínu „ľadová“ sprcha, pretože v našej otužileckej terminológii slovo „ľadová“ znamená teplotu vody nižšiu ako 4 °C. Väčšina z nás pôsobí prevažne v mestách a obýva panelové domy, kde teplota SÚV aj po dlhšom odtečení počas zimy dosiahne najmenej 10 až 9 °C, čo je voda iba „studená“. Tým nepopieram, že voda z vodovodu nemôže byť aj ľadová – mám ju počas zimy aj vo svojej chalúpke, kde musím robiť opatrenia aby nezamrzla 😉

Ku využívaniu studenej sprchy by som ešte dodal, že hoc je jej aplikácia aj pre mňa po výjdení z vyhriatej posteleoveľa nepríjemnejšia ako ponorenie sa počas dňa do ľadovej vody, stala sa mi „drogou“, ktorá mi ku energii získanej počas spánku, pridáva úžasný bonus v podobe skvelej nálady, silnejšej vôle a veľmi dobrého pocitu, ktorý by som bez nej istotne nezískal. Nehovoriac o zvyšovaní kondície a odolnosti voči chladu. Ak by snáď niekto namietal a tvrdil, že studená sprcha hneď zhurta, ráno, je pre organizmus šok, tak ja tvrdím, že pozitívny šok.

Jak se otužování odrazilo na Vaší imunitě? Víte ještě vůbec, co je to být nemocný?

Ku otázke, či sa otužovanie podpísalo na mojej zlepšenej imunite, je moja odpoveď jednoznačná: áno – veľmi. O tejto forme zvyšovania imunity som počul a iba uvažoval a nebyť môjho kolegu, neviem či by som sa ku nej niekedy prepracoval. Možno by to bolo až dnes, keď boom otužovania je neuveriteľný v porovnaní s tým, čo bolo pred 10 rokmi. Dnes môžem povedať, že som kolegovi vďačný.

Zodpovedne môžem vyhlásiť, že počas 10 rokov som neochorel ani raz na chrípku, kým pred týmto obdobím ma chrípky a prechladnutia neskutočne morili každý rok, niekoľkokrát. Pamätám si, ako sa ma aj posledný rok pred začatím zimného plávania, napriek očkovaniu, zmocnila silná chrípka tak, ako nikdy predtým.

Tým nechcem povedať, že sa sem-tam neobjaví nejaká viróza, nádcha, ktorá bežne číha z blízkeho okolia – zvládam ju však oveľa ľahšie ako predtým atrvá kratšie než tradičný týždeň alebo 7 dní.

Považujem zároveň za dôležité poznamenať, že od každého, kto sa mieni zaoberať touto činnosťou, sa predpokladá nielen poznanie zdravotného stavu, ale aj prispôsobenie spôsobu života, stravovacích návykov atď.

Otužovanie nikomu nedodá do tela potrebné vitamíny a výživné látky, ale je stále skvelým, jedinečným ale málo praktizovaným spôsobom, ako si zvýšiť imunitu a udržať sitak dobrý zdravotný stav. Ak dokážete skĺbiť jedno s druhým, potom je pozitívny výsledok zaručený.

Z pohledu otužilce – jste spokojený se slovenským (bratislavským) podnebím?

Z pohľadu slovenského otužilca by som mohol byť spokojný – naše podnebie nám ponúka možno v porovnaní s inými pomerne celú škálu teplôt aj sich extrémami, čo by otužilcom mohlo vcelku vyhovovať.

Vôbec si nemyslím, že by som sa mal lepšie (z pohľadu otužilca) niekde za polárnym kruhom. Otužovať sa dá totiž takmer všade na svete, a nemusí to byť iba prostredníctvom ľadovej vody.

Otužovať sa dá aj vzduchom, častým pobytom na čerstvom vzduchu – pobytom v prírode, ľahkým oblečením v chladnejšom počasí, chodením a vyváľaním sa v snehu, spánkom pri otvorenom okne…

Ak by som si mal predsa vybrať miesto preživot, bolo by to miesto s vyrovnanou klímou niekde pri mori, ktoré ma asi ako každého stredoeurópana fascinuje a napĺňa energiou.

Keďže miesto pre život si vyberáme nielen podľa možností na otužovanie, a ja mám potomka žijúceho na severnom pobreží Španielska, veľmi by sa mi nielen z hľadiska klímy, páčilo žiť práve tam. Pokojnejší život a celoročné plávanie vo vlnách mora – kde ani v Španielsku počas „zimy“s teplotou mora okolo 13 až 15 °C to nie je pre miestnych obyvateľov nič bežné – by ma možno napĺňal viac ako tu doma.

Kamil SOJKA & Václav Chudáčik

Na výlet můžete i virtuálně, bez ohledu na počasí zde: ckzadara.cz