První třetina zimy 2015/2016 je prozatím nanejvýš bídná – o bílých Vánocích letos budeme společně s panem Karlem Gottem opět jenom snít, zimní „chození po vodě“ je kvůli ryze zimním teplotám rovněž pasé a vzhledem k maximálnímu sněhovému deficitu na horách jsou i nástroje pro provozování zimních sportů stále k ničemu. Otužování však aktuální charakter zimy nebrání, tak se pojďme tomuto způsobu posilování imunity věnovat. A to tak, že si o otužování pohovoříme s letitým profesionálním slovenským otužilcem, jímž je pan Juraj Keleši z Bratislavy.

První otázka je zcela namístě – jak jste se vlastně dostal k otužování? Jaké jsou Vaše začátky? Mé první zkušenosti s „otužováním“ se datují na dobu základní školy, a to například v podobě ležení u otevřeného okna a hltání ledového vzduchu. Cílem samozřejmě bylo onemocnět a nejít do školy, protože ale ani jeden pokus nevyšel, skončil sem. K otužování na vážno jsem se vrátil nedávno.

Keďže som celoživotný vodák a lyžiar, nemal som nikdy ďaleko k užitiu si chladu. Čo je však kuriózne, k pravidelnému a serióznemu otužovaniu som sa dostal až v 65 roku života. Udialo sa to tak, že s mojim motorovým člnom som vypomáhal ako pomocný záchranár pri plávaní bratislavských otužilcov v Dunaji v januári 2005. Bolo nevlúdne počasie, vlhko zima a silný dunajský severák a ako to už býva, organizácia akcie viazla a podujatie nie a nie začať. Nakoniec som bol v „službe“ asi 4 hodiny bez väčšieho pohybu a riadne som vymrzol. Keď sme sa po akcii zohrievali v reštaurácii výborným gulášom, oslovili ma skúsení otužilci, či by som nechcel prísť medzi nich. Zaimponovalo mi to, pretože som rád chodieval na Dunaj na kajaku aj v zime, a tam je vždy určité riziko prevrhnutia. V otužovaní som videl akúsi záruku, že v takej situácii aj z vody vyplávam. Tak som sa dohovoril na najbližšiu akciu „Trojkrálové plávanie“ v Seneckom jazere, kde som mal v 6 stupňovej vode vydržať 3 minúty. Pri vstupe do vody akoby som dostal 200 tisíc voltov, manželka mi z brehu signalizovala čas po 10 sekundách, otužilci mi radili len hlboko dýchaj a plávaj a mne tie 3 minúty pripadali ako 3 roky. Keď uplynuli a vyšiel som z vody, mal som celé telo červené ako varený rak, a na moje prekvapenie mi vôbec nebola zima; mal som neuveriteľne príjemný pocit, ako keď niečo veľké úspešne vykonám. To boli tie endorfíny, odmietal som všetky deky, uteráky od starostlivej manželky a vedel som že to je ono. Odvtedy uplynulo 10 rokov a každý týždeň 2 až 3 krát s nadšením otužujem, užívam si dobrého zdravia a výbornej nálady. Jedno sa však nezmenilo, tých 200 tisíc voltov, ale už mi akosi vôbec neprekáža. Je to však asi tá najväčšia prekážka, toho, aby tento „najlacnejší“ zdravý životný štýl ľudia praktizovali v oveľa väčšom rozsahu.

Poslední opravdu zimní epizoda se konala v únoru 2012 a v Bratislavě se prezentovala až -17 °C. Jak jste strávil tento „otužilecký svátek“?

Na Dunaji, našom otužileckom veľtoku, v tých dňoch bol mierny ľadochod, čo je pri danej rýchlosti prúdu značné nebezpečenstvo pre plavcov. Vtedy sme plávali viac v jazere Veľký Draždiak v bratislavskej časti Petržalka, ktoré síce bolo zamrznuté, ale pomocou sekier sme si vyrúbali malý bazén a plávali sme v ňom do kruhu na etapy. Rúbanie 10 cm ľadu je značná lopota, ale čo by neurobil otužilec pre osvieženie v takej dobrej zime, najmä ak nebol sneh v ktorom by sa dalo potom aj vyválať.

Jaké jsou Vaše osobní rekordy co se délky pobytu v ledové vodě týče?

Táto téma je trochu nebezpečná, pretože aj intenzívne trénovaný otužilec vie, že po 22 minutách musí z vody s teplotou 0 – 4 °C vyjsť von. Ináč mu hrozí podchladenie, a to aj s možnými komplikáciami. Takto sa to praktikuje aj pri oficiálnych podujatiach. Preto sa neradi vystatujeme v tejto oblasti, aby menej skúsený otužilec nemal métu niekoho prekonávať, a pritom si ublížil. Čo sa mňa týka, tak môžem uviesť plávanie v rieke Morave pri Devínskom hradnom brale, ktoré organizujeme pravidelne v prvú februárovú nedeľu. V roku 2013 voda v Morave mala 0,1 °C a 500 m úsek nám trval 12 – 15 minút. Boli sme riadne vymrznutí a aj tí skúsení museli vypiť niekoľko šálok horúceho čaju, riadne si zacvičiť aby sme obnovili krvný obeh, zahnali triašku a do normálneho stavu sme sa dostali asi po 45 minutách. Nemusím zdôrazniť, že všetci sme boli po akcii a zohriatí spokojní a šťastní. Ďalšou extrémnou skúsenosťou bola naša účasť na svetovom šampionáte otužilcov (WSWC) vo Fínskom Rovaniemi za severným polárnym kruhom v marci 2014. Nočné teploty klesali až na –34 °C a denné boli -17 až -14 °C. Organizátori vypílili v zamrznutej rieke Kemijoki 25 m bazén, v ktorom voda mala -0,7 °C a aby hladina hneď nezamŕzala, museli ju čeriť čerpadlami. Ja som si zvolil, z rešpektu pred danými podmienkami, len 25 m trať čo trvalo okolo 35 sek, takže som to zvládol dobre. V mojej rozplavbe úspešne plával aj 94 ročný fínský otužilec. Po výjdení z vody nás organizátori smerovali do provizórnej sauny alebo veľkých kotlov s vodou teplou 36 °C, kde sme pookriali. To bolo oproti našim praktikám niečo neobvyklé, ale v daných podmienkach účinné. Mladší kolegovia absolvovali úspešne aj ostatné plavecké trate a to 50 m, štafety 4×50 m a 450 m. Najdlhší úsek zdolávali otužilci od 9 – 20 minút podľa plaveckých schopností, ale pri prekročení tohto limitu musel plavec vyjsť z vody von aj keď nejavil známky podchladenia. Šampionátu sa celkovo zúčastnilo vyše 1200 otužilcov takmer z celého sveta.

Jaký zastáváte názor na to, že nohy jsou v tomto ohledu nejslabší článek? Dříve jsem se právě kvůli tomu nohám věnoval o trochu více a nyní mi přijde, že mám trochu „otupělá“ lýtka.

Keď som v 65-ke začínal s otužovaním, trápili ma dosť necitlivé päty (šľapy). To však v prvom roku otužovania odznelo a teraz mám s nimi pokoj. Čo sa lýtok týka, Vami popisovanú „ otupělosť“ alebo odolnosť voči chladu nepociťujem a ako „starší“ človek nosím statočne dlhé nohavice. Avšak ako spoľahlivý indikátor začínajúceho podchladenia využívam ruky. Keď prestávajú byť prsty v ľadovej vode citlivé a nepohyblivé, viem že musím z vody von.

Jak vypadá šatník dlouholetého zkušeného profesionálního otužilce čili Váš šatník?

Môj šatník ako dlhoročného otužilca sa nelíši od bežného rekreačného športovca. V našich podmienkach však nenosím rukavice ani šál, zato na jeseň a v zime nosím čiapku. Hlavou nám totiž odchádza najviac tepla, a to nielen pri otužovaní.

Jak Vaše tělo, které nemá sebemenší problémy s mrazy a ledovou vodou, zvládá venkovní teploty přes 35 °C a v noci v pokoji nad 25 °C? Letošní velmi žhavé léto jsem přežil, přes den se to ještě dalo, ale spát v noci až při 31 °C bylo opravdu za trest…

Na počudovanie oba extrémy znášam dobre a celý život chodím do sauny. V lete pri extrémnych teplotách, ako boli v tomto roku, si pomáham plávaním v Dunaji , ktorý osvieži aj v najhorúcejšom lete. Je to zrejme tým, že má veľký podiel ľadovcovej vody z Álp. Po 15 minutovom plávaní a aj následnom pohybe, nemám pocit prehriatia až 2 hodiny. Vysoké tohtoročné nočné teploty v rozohriatom paneláku boli aj pre mňa kruté, ale vždy keď sa dalo využil som pred spánkom ochladenie v Dunaji.

Ranní ledová sprcha základ „otužileckého života“? Já osobně si tedy den bez ranní ledové sprchy představit nedokážu.

Ranná studená sprcha vždy výborne osvieži a naštartuje človeka do nového dňa. Aj ja ju používam denne na záver rannej hygieny. Avšak podľa literatúry aj mojich poznatkov, začína otužovanie vo vode pod 12 °C. Studená voda vo vodovode má aj v zime medzi 12 – 15 °C. Iste však po ráne môže pocitovo pôsobiť ako ľadová, a preto pôsobí osviežujúco. Mnohí otužilci ju tiež využívajú.

Jak se otužování odrazilo na Vaší imunitě? Víte ještě vůbec, co je to být nemocný?

Môžem povedať, že mi to veľmi pomohlo. Ako 20 ročný mladík som si kúpil motorku Jawu 250, s ktorou som za 12 rokov precestoval celé Československo a okolité štáty. V tej dobe však nebolo dostupné ochranné oblečenie, jazdilo sa naľahko a výsledkom boli chronické problémy s ľadvinami. Prakticky, asi každých 5 rokov, som si z ľadvinovou kolikou odležal v nemocnici týždeň na infúziach. Odkedy otužujem, sa mi to už neobjavilo. Taktiež sa mi vyhýbajú ostatné choroby a keď „chytím“ nejakú virózu, odzneje za 1 – 1,5 dňa.

Z pohledu otužilce – jste spokojený se slovenským (bratislavským) podnebím?

So slovenským podnebím som spokojný. Striedanie ročných období mi umožňuje venovať sa môjmu celoživotnému športu vodáctvu, ako aj zimným športom a otužovaniu. Za zimnými športovaním veľmi rád chodievam do Západných Tatier na Roháče a Nízkych Tatier na Chopok. Dnes sú nám už z Bratislavy dostupné aj Alpy. No a keďže žijem pri našom európskom veľtoku Dunaji, kde aj otužujem, nežiada sa mi meniť miesto pre život. Samozrejme zato sa rád pozriem na zaujímavé a pekné prírodné miesta vo svete, v rámci dovoleniek alebo zájazdov.

Kamil Sojka a Juraj Keleši

Na výlet můžete i virtuálně, bez ohledu na počasí s naší cestovkou ckzadara.cz